Keď v angličtine vzniklo slovo selfie a bolo vyhlásené za slovo roka 2013, ešte málokto tušil, že neskôr vzniknú výrazy, ktoré odzrkadľujú rôzne druhy svojok. Nevidím najmenší dôvod, prečo by nemohli vzniknúť ich slovenské ekvivalenty. Uvádzam tie najpoužívanejšie :

gazdovka - felfie, svojka na gazdovstve, na farme

vlasovka - helfie, svojka vlasov

bradovka - beardie, svojka brady

svojočka - selfeye, svojka očí

policovka - shelfie, svojka kníh (obyčajne na polici)

chľastovka - drelfie, svojka v stave opitosti

cvičovka - welfie, svojka z posilňovne, pri cvičení

zadovka - belfie, svojka zadku :-)

Každý jazyk má svoju dynamiku pokiaľ ide o nové slová. Angličtina, ako súčasná Lingua franca
patrí z pohľadu slovotvorby medzi najdynamickejšie rozvíjajúce sa jazyky. Vzhľadom na jej vplyv na slovenčinu (a samozrejme iné jazyky) s ňou treba držať tempo. Obzvlášť sa skláňam pred jazykovedcami z Islandu, Turecka a Akadémie pre Hebrejský jazyk v Jeruzaleme, nakoľko si v týchto zemepisných šírkach svoj jazyk chránia ako oko v hlave a naši jazykovedci by si z nich mali brať príklad. Bohužiaľ, zatiaľ sa tak nedeje a jediný purizmus, ktorý na Slovensku máme je často premrštený a prepiaty boj proti čechizmom. A to je ozaj poľutovaniahodné.

MK

V ostatnom čase zaznamenávam čoraz častejšie používanie slov na internete ako svojka namiesto selfie, páčik namiesto like a zdieľačik namiesto share. Najviac je to vidieť na sociálnej sieti Instagram. Vyzerá to teda nádejne, len sa tieto slová musia viac propagovať, aby sa rozšírili a boli známe širšiemu záberu Slovákov.

Ak nejakého návštevníka tohto sietnika (blogu) zaujala téma slovenskej jazykovej čistoty a chcel by sa aktívne zapojiť do tohto projektu, môže tak urobiť na facebooku v skupine slovenská jazyková čistota.

Tu je odkaz na stránku skupiny  - https://www.facebook.com/groups/purizmus/?fref=nf

 Preberanie cudzích slov z angličtiny nie sú len tie okaté vytŕčavé anglicizmy, ale prestali sme používať domáce slovenské slová a už "preferujeme" tie anglické, častokrát poslovenčené. A toto nahradzovanie a vytláčanie domácich slov je pre slovenčinu oveľa nebezpečnejšie ako preberanie anglicizmov, na ktoré slovenčina nemá vlastné slovo. Už nedovážame, ale importujeme, exportujeme, namiesto vyvážame, treba niečo vynegociovať, namiesto vyrokovať už´netvoríme, ale kreujeme, už nevyhlasujeme, ale deklarujeme, už nekriesime, ale resuscitujeme, ,už nemáme poukazy, ani poukážky, ale vouchery, , je reciprocita, namiesto vzájomnosti, je únia, namiesto zväzu, je líder namiesto vodcu, rokovania sú bilaterálne namiesto obojstranné, niečo je korektné namiesto správne a podobných slov veru nie je málo. 

Pri názve nejakej náuky, či vedy o niečom sa v slovníku často používa výraz "spyt", ktoré je odvodené od slova "spýtať sa", "pýtať sa". Synonymom môžu byť taktiež výrazy "slovie", ktoré vzniklo ako kalk gréckeho "logos", a taktiež "veda", či "uka".
V prípade koncovky "spyt", uvádzam v slovníku príponu "ec" ako mužský príslušník danej náuky, či vedy.
Vo väčšine prípadov však táto koncovka môže byť nahradená príponou "ca", nakoľko sú veľmi často zameniteľné.

Niekoľko príkladov :

genetik = vrodospytec - vrodospytca
fyzik  = silospytec - silospytca
parapsychológ = nevšednospytec - nevšednospytca