Vitajte!
Práve ste sa ocitli na sietniku (blogu) Slovenskej jazykovej čistoty. V ostatných rokoch je slovenčina neustále bombardovaná novými cudzími slovami, predovšetkým z angličtiny. Mnohé anglicizmy ani len gramaticky nezapadajú do štruktúry nášho jazyka. Ako by ste napríklad vyskloňovali slovo talkshow? Alebo vytvorte množné číslo tohto anglicizmu. Asi by ste sa veľmi natrápili a napokon aj výsledný tvar by asi neznel bohvieako. Slovotvorba z vlastných, slovenských zdrojov skľavela a oveľa viac sa preberá ako sa vytvára. My, puristi a hrdí vlastenci sme presvedčení, že ak to bude aj naďalej takto pokračovať, slovenčina sa stane nepekným a sprzneným jazykom. V prvom rade si treba uvedomiť pozadie a príčinu preberania anglicizmov do temer všetkých jazykov, slovenčinu nevynímajúc. Imperializmus USA je jediným dôvodom prenikania anglicizmov do ostatných jazykov a v neposlednom rade si treba uvedomiť skutočnosť, že vďaka imperializmu a rozpínavosti USA, nepretržite zanikajú mnohé jazyky, ktoré sa amerikanizácii nedokázali ubrániť. Pre imperializmus USA je príznačná rozpínavosť na politickej, vojenskej, ekonomickej, kultúrnej a v neposlednom rade jazykovej úrovni. Dejiny ľudstva nám ukazujú, že takzvaná „lingua franca“ je výsledkom rozpínavosti a agresivity nejakého národa, či národného spoločenstva. Typickým príkladom sú Rimania, ktorí sa rozpínali, zotročovali iné národy a výsledkom tohoto agresívneho imperializmu je stredoveká lingua franca – latinčina. Povedané jednoducho, agresivita a rozpínavosť Rimanov spôsobila, že latinizmy začali prenikať do temer všetkých európskych jazykov. Dnes sú pre nás, Slovákov, latinizmy tak vžité, že nám pripadajú úplne „normálne“. Rimania mnohé slová preberali od Grékov a prostredníctvom latinčiny sa do európskych jazykov dostali mnohopočetné grécizmy. Jazyková čistota však nie je len o národnej hrdosti, lež taktiež o prehľadnosti a zrozumiteľnosti slov. Napríklad väčšina Slovákov nevie, čo si má predstaviť pod pojmom „angiológia“. Ak však poviete „cievoslovie“, takmer každý sa dovtípi, že ide o náuku, vedu o cievach. Platí to najmä o cudzoslovnom názvosloví v rôznych oblastiach vedy, ktoré svojou tvárnosťou veľmi pripomína argot, čiže utajený jazyk, zrozumiteľný iba úzkemu okruhu ľudí. Okrem prvku zrozumiteľnosti a významovej priehľadnosti, pre priemerne vzdelaného Slováka sú cudzie slová taktiež úzko späté so snobizmom. Cudzie slová majú väčšiu prestíž a tak nadužívajú cudzie slová, aby ukázali akí sú buď vzdelaní (platí to najmä o latinizmoch a grécizmoch – Nechcem to klasifikovať ako benevolentné počínanie, ale z globálneho aspektu ide o principiálne bazírovanie charakteru humánneho kompromisu ), alebo moderní, idúc s dobou, nakoľko chcú byť „in“. Je zrejmé, že v tomto prípade ide o angličtinu, ktorá je „in“ a „mrte coolová“. No málokto si uvedomuje, že vyššia prestíž cudzích slov je dôsledok ovládania, vraždenia, zotročovania, útlaku, spoločenskej nespravodlivosti a rozpínavosti na všetkých úrovniach. Ďalší vplyv angličtiny na súčasnú slovenčinu sa však neodzrkadľuje iba na rovine lexiky, či vetnej skladby. Jeden z najzávažnejších deslavizujúcich vplyvov angličtiny na slovenčinu je taktiež uprednostňovanie cudzích slov, na ktoré máme slovenské ekvivalenty, pričom sa pred nástupom amerikanizácie zvykli častejšie používať domáce, slovenské slová. Pochopiteľne, že najviac je tento jav šírený masmédiami a zatiaľčo predtým bol používanejší napr. „vývoz“, dnes sa uprednostňuje export“. To, čo bolo voľakedy „priehľadné“, dnes je „transparentné“, atď. Ako ďalší príklad uvediem latinské názvy mesiacov v slovenčine. S výnimkou Ruska, väčšina slovanských národov, ktoré mali v stredoveku svoj vlastný, svojbytný a zvrchovaný štát, si zachovala pôvodné slovanské názvy mesiacov. A opäť sme sa dostali k imperializmu, rozpínavosti a útlaku. Žeby samé náhody? My Slováci sme boli pod jarmom poroby Maďarského národa temer 1000 rokov a tak boli pôvodné slovenké názvy mesiacov vytlačené latinskými, ktoré si osvojili naši maďarskí utláčatelia rovnako, ako si osvojili mnohopočetné slavizmy, keď prišli staromaďarské kmene v 9. Storočí do Karpatskej kotliny. Mnohokrát sa mylne dôvodí, že sa uprednostňujú cudzie slová, pretože sú kratšie, majúce menej slabík. Ako príklad uvediem slangový jednoslabičný anglicizmus „comp“, namiesto spisovného ekvivalentu „počítač“. V obrátenom garde to však neplatí a uprednostňujú sa cudzie slová, ktoré majú väčší počet slabík ako domáci výraz. Ako príklad možno uviesť : Elektrina – mluno Chémia – lučba Tachometer – rýchlomer Karburátor – splynovač Transparentný – priehľadný Lokomotíva – rušeň Aktuálny – časový Agresívny – útočný Sexualita – pohlavnosť Ako možno vidieť, horeuvedený dôvod uprednostňovania cudzích slov je mylný, zavádzajúci a smiešny, nakoľko sa častejšie používajú cudzie slová, ktoré majú väčší počet slabík ako domáci ekvivalent. Tendenciu prepiateho skracovania slov má v súčasnosti predovšetkým angličtina. Môžem uviesť zopár príkladov : „prep“namiesto „prepare“, „sec“ namiesto „second“, „rep“, namiesto „repetition“, no a Anglosasom navidomoči nestačí skracovanie slov vo veľkom a tak skracujú aj krstné mena : „Al“ namiesto „Albert“, „Val“ namiesto „Valentin“, „Greg“ namiesto „Gregory“ a pod. Jeden môj ruský známy, žijúci mnoho rokov v Amerike mi povedal, že „Americans are lazy to pronounce longer words – Američania sú leniví vyslovovať dlhšie slová“. Mnoho jazykovedcov sa domnieva, že ak bude tento trend skracovania slov v angličtine pokračovať, angličtina sa stane podobná reči pravekých ľudí. Ak si človek uvedomí tieto skutočnosti, jazyková čistota mu viac nepripadá ako prejav číreho rodoľubstva a vlastenectva. Horeuvedené skutočnosti jasne a zrozumiteľne poukazujú na potrebu jazykového lexikálneho purizmu. Našim konečným cieľom je vypracovať stratégiu ako proti anglicizmom bojovať, ako obnoviť skľavenú slovotvorbu z vlastných domácich koreňov, ktoré majú svoj pôvod v praslovančine. Na Islande je jazyková čistota dávnou tradíciou a prakticky v nej nenájdete cudzie slová. Všetky jazykové výpožičky sa nahradili novými výrazmi, majúce koreňe v starej severogermánčine. Vo Francúzsku taktiež proti cudzojazyčným prvkom bojujú a iné to nie je ani v Izraeli, kde Akadémia pre Hebrejský jazyk neustále nahrádza cudzie slová novotvarmi zo starých Hebrejských koreňov. Židia sú na svoj jazyk náležite hrdí a Akadémia pre Hebrejský jazyk neustále vymýšľa nové a nové slová zo všetkých oblastí života, vrátane vedy a techniky. Rovnako to je, ako som už spomenul, na Islande a v ostatných rokoch majú silné puristické cítenie aj Slovinci. Zápal, s akým Slovinci bojujú proti anglicizmom je vskutku príkladný pre nielen slovanské jazyky. Uvediem len niekoľko príkladov, kde si slovinčina vytvorila pre agresívne anglicizmy svoje vlastné slová zo slovanských koreňov : Medmrežje = Internet, Splet = Web, Spletna stran = webová stránka, Strežnik = Server, Spletnik = Blog, Weblog...
Moja pochvala patrí taktiež tureckým jazykovedcom z Ústavu pre turecký jazyk sídliaci v Ankare. Boj proti cudzím slovám, najmä z arabčiny, perzštiny, francúzštiny tam prebieha už celé desaťročia a Turkom sa podarilo nahradiť niekoľko stovák cudzojazyčných výpožičiek domácimi novotvarmi, pričom pri hľadaní starých turkických slov a koreňov sa nechali inšpirovať aj inými turkickými jazykmi. Podobným spôsobom čerpá aj tento slovník z iných slovanských jazykov. Jazykovedný ústav Slovenskej akadémie vied však bojuje iba proti bohemizmom, no ako sa zdá, angliczmy im vôbec nevadia. Bol by som rád, keby náš milý JULS fungoval a pracoval s rovnakým stupňom národnej uvedomelosti ako je to v Izraeli, na Islande, vo Francúzsku, v Turecku či v Slovinsku. Cieľom nás, puristov a hrdých Slovákov je mrzké anglicizmy nahradiť domácimi ekvivalentmi a pre cudzie slová, ktoré majú v slovenčine dávnu tradície a sú vžité (ide najmä o latinizmy a grécizmy), vytvorenie synonymických radov, aby popri cudzom výraze jestvoval aj rýdzo slovenský náprotivok. Tak ako jestvujú synonymické rady, ktoré majú pevné miesto v spisovnej slovenčine na spôsob : cudzie slovo - domáci výraz :
anamnéza = predchorobie
eukaliptus = blahovičník
termit = všekaz
inštitúcia = ustanovizeň
gén = vrod
kritérium = meradlo
koeficient = súčiniteľ
tím = družstvo
aktuálny = časový
aktualizovať = zosúčasniť
meditácia = rozjímanie
chcem, aby vznikli nové synonymické rady, kde by tie cudzie dopĺňali domáce novotvary ako napr.
genóm = vševrodie
genetika = vrodospyt, vrodoslovie
elektrina = mluno
biológia = živoslovie
internet = medzisieť
televízia = rozvid
interview = zhovorka
politika = zemespráva
bankomat = peniazostroj
modem = obojmenič
akcia = pokon
dezinformácia - planozvesť
Práve ste sa ocitli na sietniku (blogu) Slovenskej jazykovej čistoty. V ostatných rokoch je slovenčina neustále bombardovaná novými cudzími slovami, predovšetkým z angličtiny. Mnohé anglicizmy ani len gramaticky nezapadajú do štruktúry nášho jazyka. Ako by ste napríklad vyskloňovali slovo talkshow? Alebo vytvorte množné číslo tohto anglicizmu. Asi by ste sa veľmi natrápili a napokon aj výsledný tvar by asi neznel bohvieako. Slovotvorba z vlastných, slovenských zdrojov skľavela a oveľa viac sa preberá ako sa vytvára. My, puristi a hrdí vlastenci sme presvedčení, že ak to bude aj naďalej takto pokračovať, slovenčina sa stane nepekným a sprzneným jazykom. V prvom rade si treba uvedomiť pozadie a príčinu preberania anglicizmov do temer všetkých jazykov, slovenčinu nevynímajúc. Imperializmus USA je jediným dôvodom prenikania anglicizmov do ostatných jazykov a v neposlednom rade si treba uvedomiť skutočnosť, že vďaka imperializmu a rozpínavosti USA, nepretržite zanikajú mnohé jazyky, ktoré sa amerikanizácii nedokázali ubrániť. Pre imperializmus USA je príznačná rozpínavosť na politickej, vojenskej, ekonomickej, kultúrnej a v neposlednom rade jazykovej úrovni. Dejiny ľudstva nám ukazujú, že takzvaná „lingua franca“ je výsledkom rozpínavosti a agresivity nejakého národa, či národného spoločenstva. Typickým príkladom sú Rimania, ktorí sa rozpínali, zotročovali iné národy a výsledkom tohoto agresívneho imperializmu je stredoveká lingua franca – latinčina. Povedané jednoducho, agresivita a rozpínavosť Rimanov spôsobila, že latinizmy začali prenikať do temer všetkých európskych jazykov. Dnes sú pre nás, Slovákov, latinizmy tak vžité, že nám pripadajú úplne „normálne“. Rimania mnohé slová preberali od Grékov a prostredníctvom latinčiny sa do európskych jazykov dostali mnohopočetné grécizmy. Jazyková čistota však nie je len o národnej hrdosti, lež taktiež o prehľadnosti a zrozumiteľnosti slov. Napríklad väčšina Slovákov nevie, čo si má predstaviť pod pojmom „angiológia“. Ak však poviete „cievoslovie“, takmer každý sa dovtípi, že ide o náuku, vedu o cievach. Platí to najmä o cudzoslovnom názvosloví v rôznych oblastiach vedy, ktoré svojou tvárnosťou veľmi pripomína argot, čiže utajený jazyk, zrozumiteľný iba úzkemu okruhu ľudí. Okrem prvku zrozumiteľnosti a významovej priehľadnosti, pre priemerne vzdelaného Slováka sú cudzie slová taktiež úzko späté so snobizmom. Cudzie slová majú väčšiu prestíž a tak nadužívajú cudzie slová, aby ukázali akí sú buď vzdelaní (platí to najmä o latinizmoch a grécizmoch – Nechcem to klasifikovať ako benevolentné počínanie, ale z globálneho aspektu ide o principiálne bazírovanie charakteru humánneho kompromisu ), alebo moderní, idúc s dobou, nakoľko chcú byť „in“. Je zrejmé, že v tomto prípade ide o angličtinu, ktorá je „in“ a „mrte coolová“. No málokto si uvedomuje, že vyššia prestíž cudzích slov je dôsledok ovládania, vraždenia, zotročovania, útlaku, spoločenskej nespravodlivosti a rozpínavosti na všetkých úrovniach. Ďalší vplyv angličtiny na súčasnú slovenčinu sa však neodzrkadľuje iba na rovine lexiky, či vetnej skladby. Jeden z najzávažnejších deslavizujúcich vplyvov angličtiny na slovenčinu je taktiež uprednostňovanie cudzích slov, na ktoré máme slovenské ekvivalenty, pričom sa pred nástupom amerikanizácie zvykli častejšie používať domáce, slovenské slová. Pochopiteľne, že najviac je tento jav šírený masmédiami a zatiaľčo predtým bol používanejší napr. „vývoz“, dnes sa uprednostňuje export“. To, čo bolo voľakedy „priehľadné“, dnes je „transparentné“, atď. Ako ďalší príklad uvediem latinské názvy mesiacov v slovenčine. S výnimkou Ruska, väčšina slovanských národov, ktoré mali v stredoveku svoj vlastný, svojbytný a zvrchovaný štát, si zachovala pôvodné slovanské názvy mesiacov. A opäť sme sa dostali k imperializmu, rozpínavosti a útlaku. Žeby samé náhody? My Slováci sme boli pod jarmom poroby Maďarského národa temer 1000 rokov a tak boli pôvodné slovenké názvy mesiacov vytlačené latinskými, ktoré si osvojili naši maďarskí utláčatelia rovnako, ako si osvojili mnohopočetné slavizmy, keď prišli staromaďarské kmene v 9. Storočí do Karpatskej kotliny. Mnohokrát sa mylne dôvodí, že sa uprednostňujú cudzie slová, pretože sú kratšie, majúce menej slabík. Ako príklad uvediem slangový jednoslabičný anglicizmus „comp“, namiesto spisovného ekvivalentu „počítač“. V obrátenom garde to však neplatí a uprednostňujú sa cudzie slová, ktoré majú väčší počet slabík ako domáci výraz. Ako príklad možno uviesť : Elektrina – mluno Chémia – lučba Tachometer – rýchlomer Karburátor – splynovač Transparentný – priehľadný Lokomotíva – rušeň Aktuálny – časový Agresívny – útočný Sexualita – pohlavnosť Ako možno vidieť, horeuvedený dôvod uprednostňovania cudzích slov je mylný, zavádzajúci a smiešny, nakoľko sa častejšie používajú cudzie slová, ktoré majú väčší počet slabík ako domáci ekvivalent. Tendenciu prepiateho skracovania slov má v súčasnosti predovšetkým angličtina. Môžem uviesť zopár príkladov : „prep“namiesto „prepare“, „sec“ namiesto „second“, „rep“, namiesto „repetition“, no a Anglosasom navidomoči nestačí skracovanie slov vo veľkom a tak skracujú aj krstné mena : „Al“ namiesto „Albert“, „Val“ namiesto „Valentin“, „Greg“ namiesto „Gregory“ a pod. Jeden môj ruský známy, žijúci mnoho rokov v Amerike mi povedal, že „Americans are lazy to pronounce longer words – Američania sú leniví vyslovovať dlhšie slová“. Mnoho jazykovedcov sa domnieva, že ak bude tento trend skracovania slov v angličtine pokračovať, angličtina sa stane podobná reči pravekých ľudí. Ak si človek uvedomí tieto skutočnosti, jazyková čistota mu viac nepripadá ako prejav číreho rodoľubstva a vlastenectva. Horeuvedené skutočnosti jasne a zrozumiteľne poukazujú na potrebu jazykového lexikálneho purizmu. Našim konečným cieľom je vypracovať stratégiu ako proti anglicizmom bojovať, ako obnoviť skľavenú slovotvorbu z vlastných domácich koreňov, ktoré majú svoj pôvod v praslovančine. Na Islande je jazyková čistota dávnou tradíciou a prakticky v nej nenájdete cudzie slová. Všetky jazykové výpožičky sa nahradili novými výrazmi, majúce koreňe v starej severogermánčine. Vo Francúzsku taktiež proti cudzojazyčným prvkom bojujú a iné to nie je ani v Izraeli, kde Akadémia pre Hebrejský jazyk neustále nahrádza cudzie slová novotvarmi zo starých Hebrejských koreňov. Židia sú na svoj jazyk náležite hrdí a Akadémia pre Hebrejský jazyk neustále vymýšľa nové a nové slová zo všetkých oblastí života, vrátane vedy a techniky. Rovnako to je, ako som už spomenul, na Islande a v ostatných rokoch majú silné puristické cítenie aj Slovinci. Zápal, s akým Slovinci bojujú proti anglicizmom je vskutku príkladný pre nielen slovanské jazyky. Uvediem len niekoľko príkladov, kde si slovinčina vytvorila pre agresívne anglicizmy svoje vlastné slová zo slovanských koreňov : Medmrežje = Internet, Splet = Web, Spletna stran = webová stránka, Strežnik = Server, Spletnik = Blog, Weblog...
Moja pochvala patrí taktiež tureckým jazykovedcom z Ústavu pre turecký jazyk sídliaci v Ankare. Boj proti cudzím slovám, najmä z arabčiny, perzštiny, francúzštiny tam prebieha už celé desaťročia a Turkom sa podarilo nahradiť niekoľko stovák cudzojazyčných výpožičiek domácimi novotvarmi, pričom pri hľadaní starých turkických slov a koreňov sa nechali inšpirovať aj inými turkickými jazykmi. Podobným spôsobom čerpá aj tento slovník z iných slovanských jazykov. Jazykovedný ústav Slovenskej akadémie vied však bojuje iba proti bohemizmom, no ako sa zdá, angliczmy im vôbec nevadia. Bol by som rád, keby náš milý JULS fungoval a pracoval s rovnakým stupňom národnej uvedomelosti ako je to v Izraeli, na Islande, vo Francúzsku, v Turecku či v Slovinsku. Cieľom nás, puristov a hrdých Slovákov je mrzké anglicizmy nahradiť domácimi ekvivalentmi a pre cudzie slová, ktoré majú v slovenčine dávnu tradície a sú vžité (ide najmä o latinizmy a grécizmy), vytvorenie synonymických radov, aby popri cudzom výraze jestvoval aj rýdzo slovenský náprotivok. Tak ako jestvujú synonymické rady, ktoré majú pevné miesto v spisovnej slovenčine na spôsob : cudzie slovo - domáci výraz :
anamnéza = predchorobie
eukaliptus = blahovičník
termit = všekaz
inštitúcia = ustanovizeň
gén = vrod
kritérium = meradlo
koeficient = súčiniteľ
tím = družstvo
aktuálny = časový
aktualizovať = zosúčasniť
meditácia = rozjímanie
chcem, aby vznikli nové synonymické rady, kde by tie cudzie dopĺňali domáce novotvary ako napr.
genóm = vševrodie
genetika = vrodospyt, vrodoslovie
elektrina = mluno
biológia = živoslovie
internet = medzisieť
televízia = rozvid
interview = zhovorka
politika = zemespráva
bankomat = peniazostroj
modem = obojmenič
akcia = pokon
dezinformácia - planozvesť
A napokon je našim želaním, aby mrzké anglicizmy, ktoré agresívne prenikli do nášho jazyka, boli celkom nahradené slovenskými novotvarmi, ako napr.
Email = Mlunopis
Mobil = Hybník
Notebook = Prenosník
Server - Slúžiteľ
Newsletter = Novinkovač, Spravodaj
Talkshow = Besednica
Blog = Sietnik
Web = Spleť
Webmaster = Stránkosprávca
Tablet = Doskovka
Webinar = Spletník
Webcast = Spletnica
Headline = Prehľadovka
Newsroom = Novinkáreň
Chat = Pokec
Chatovať = Kecať
Chatroom = Pokecovňa
Workshop = Dielnica
Podcast = Sieťozáznam
Hacker = Prienikár
Banner = Presmerovka
Skybox = Oblohovica
Casting = Nábor
Stalker = Stíhateľ
Smartfón = Umník,
Hoax - Klamozvesť, Mamozvesť
Predstava, aby cudzie slová zo slovenčiny úplne vymizli je absolútnou utópiou, nakoľko jazyk funguje podľa istých pravidiel a ovplyvňujú ho mnohé kultúrno-spoločenské, politické a iné činitele. Jazyková čistota má síce viacero odôvodnení svojho „ontologického statusu“, no v prvom rade je odrazom národnej hrdosti, lásky k svojmu rodu, k svojeti a svojej materčine. Samotný slovník je zoradený abecedne. Nakoľko sa na slovníku neustále pracuje, bude nepretržite aktualizovaný. Ak chcete aj vy doňho prispieť, zaregistrujte sa na Slovanskom fóre a v Etnogenéze a lingvistike Slovanov je subfórum „Slovenská jazyková čistota“. Tam môžete navrhovať domáce ekvivalenty cudzích slov a ak bude váš návrh dobrý a správcovia ho schvália, ocitne sa váš novotvar v tomto slovníku. Slová v tomto slovníku však nie sú iba novotvary, ale aj oživotvorenie archaických, zastaralých, rýdzo slovenských výrazov, ktoré boli vytlačené odrodilským , svetoobčianskym a v prvom rade snobským uprednostňovaním cudzích slov. Treba si taktiež všimnúť jeden veľmi zaujímavý jav ! Slovník slovenského jazyka, ktorého hlavným redaktorom bol Štefan Peciar uvádza, že cudzie slovo "nadácia" bolo ešte v päťdesiatych rokoch minulého storočia zastaralým výrazom. Moderné slovo bolo v tom čase "základina". V súčasnosti sa slovo "základina" takmer vôbec nepoužíva a moderný výraz pre základinu je teraz v päťdesiatych rokoch zastaralá "nadácia". Prečo neoživotvoriť zastaralý výraz, či archaizmus, keď domáce výrazy nie sú také "coolové" ako tie cudzie? Myslím, že to stojí na zamyslenie.
Ale vráťme sa späť k puristickému slovníku. V niektorých prípadoch sa zmení význam zastaralého výrazu. Ako príklad možno uviesť : zhovorka = interview, akcia = pokon, či merba = metrika. Zdroje týchto výrazov sú : Krátky slovník Slovenského jazyka, Peciarov Slovník Slovenského jazyka, Historický slovník slovenského jazyka, Český etymologický slovník a v neposlednom rade Synonomický slovník slovenčiny. Tento slovník čerpá taktiež z obrovskej jazykovej pokladnice, ktorú predstavujú bohato rozvrstvené Slovenské nárečia. Ďalší puristický postup predstavuje rozšírenie a zovšeobecnenie významu slov, ktoré majú v súčasnej slovenčine monotématický ráz. Ako príklad možno uviesť slová ako „ústroj = orgán“, „podmet = subjekt“, cedidlo = filter, či „výjav = scéna“. Iný puristický postup predstavujú rýdzo slovenské slová, ktoré sú už dávno spisovné a širokej verejnosti známe, no nemajú v súčasnej slovenčine príznak odbornosti, nakoľko sa používa cudzie slovo. Ako príklad uvediem slová ako (depresia = skľúčenosť, halucinácia = prelud). Ďalším postupom slovotvorby predstavujú spisovné slová domáceho pôvodu, ktoré sú považované za synonymá, no zatiaľ nemajú jednoznačný ráz ekvivalentu cudzieho slova. Napríklad funkcia = zástoj, kópia = druhopis, ilúzia = mam. V prípade, že sa uvedená lexikálna jednotka používa vo viacerých odvetviach vedy a techniky, nie je pred slovom uvedená odborná skratka. Ak na cudzojazyčnú výpožičku máme v spisovnej slovenčine domáci ekvivalent, no nie sú v nej vytvorené odvodeniny, v slovníku sa uvádza aj východzie a širokej verejnosti známe slovo. Rovnako sa necháme ovplyvňovať a motivovať inými slovanskými jazykmi, tak ako to robili Českí národovci v období Českého národného obrodenia, ktorí preberali mnohé slová z ostatných slovanských jazykov, pokiaľ malo dané slovo praslovanský pôvod. V tomto duchu sme sa nechali inšpirovať napríklad češtinou (napr. Vestnica = univerzita, či Vestňa = akadémia), chorvátčinou (napr. Obvesť = informácia, náplata = inkaso, nadnevák = dátum), slovinčinou (napr. Adresa = náslov, notebook = prenosník, web = spleť) , ruštinou (vnušať = sugerovať, vnušenie = sugescia), macedónčinou (podatok = dáta), či poľštinou (napr. Auto = samochod, reflex = odruch, spektrum = vidmo). Sme nielen Slováci, ale aj Slovania a tak v duchu všeslovanskej vzájomnosti čerpáme aj z iných slovanských jazykov. Nakoľko ide o puristický slovník, nemilosrdnou podmienkou je praslovanský pôvod daného slova. Jedinú výnimku predstavujú slová zvukomalebného pôvodu, ktoré však vznikli na slovanskom území a teda to nie sú zvukomalebné slová cudzieho, neslovanského pôvodu. Tu si treba uvedomiť jednu podstatnú vec : Všetky slovanské jazyky zdieľajú veľké percento slovanských koreňov, nakoľko sa vyvinuli priamo, či nepriamo z praslovančiny, spoločného jazykového predka všetkých slovanských rečí. Ak má nejaké neslovenské, avšak slovanské slovo praslovanský pôvod, je vysoko pravdepodobné, že koreň tohoto slova poznali predkovia Slovákov z čias, keď ešte slovenčina ako samostatný, svojbytný jazyk nejestvovala, ale hovorilo sa ešte po praslovansky. A z tohoto dôvodu nemožno takéto výpožičky pokladať za cudzie slová per se. Mnohé výrazy môžu čitateľovi puristického slovníka pripadať akési cudzie a smiešne, no tu si musíme uvedomiť jeden veľmi dôležitý psychologický moment : Ak by si pri vzniku počítača slovenčina osvojila výraz „computer“, tak, ako je to napr. v nemčine a teraz by prišiel niekto s návrhom premenovať computer na počítač, pre mnohých ľudí by to vyznelo cudzo, smiešne a umelo. Je to však čisto psychologická záležitosť. Je teda zjavné, že zvyk je naozaj železná košeľa. Načim taktiež poukázať na ešte jeden hojne rozšírený postoj k jazyku. Mnoho ľudí, vrátane jazykovedcov zastáva názor, že jazyk sa „prirodzene“ vyvíja a neradno doňho „umelo“ zasahovať. Je to však veľmi povrchný pohľad na túto problematiku. Keď vychádzame z biologicky determinovaných vzorcov správania človeka rozumného, je zjavné, že živočíšny druh homo sapiens sapiens je schopný vraždiť, zotročovať, mučiť, znásilňovať, podvádzať, kradnúť, lúpiť, drancovať a dejiny ľudstva sú veľmi očividným dôkazom aké vzorce správania sú v človeku zakorenené. To, ako tieto evolučne podmienené vzorce správania hodnotíme v našej západnej civilizácii, ktorá vyrástla na kresťanskom podhubí je len otázka kulturačne podmieneného postoja. Dejiny ľudstva nám jasne ukazujú, že ľudia neovplyvnení kresťanskou kuturáciou majú veľmi nízky prah zabitia, mučenia a iných vzorcov správania, ktoré sa v západnej civilizácii považujú za zlé, nemorálne, odsúdeniahodné a tento postoj je pretavený taktiež do roviny trestného práva. To však s tzv. geneticky a evolučne podmienenými vzorcami správania človeka rozumného nemá nič spoločné. Je to len otázka postoja k týmto vzorcom správania na základe ideologického podhubia danej civilizácie, ktorá je pretavená do výchovy detí a následnému sociálnemu tlaku. To, čo v dávnych kresťanstvom neovplyvnených kultúrach páchajú zdravé a vyrovnané osobnosti, v našom západnom svete páchajú duševne nevyrovnaní, neurotickí a v prvom rade osobnostne narušení ľudia. Ak zohľadníme všetky tieto skutočnosti, je nad slnko jasné, že spoločenský boj proti vraždeniu, lúpeniu, mučeniu, znásilňovaniu a iných evolučne podmienených vzorcov správania je zásah do prirodzeného sledu udalostí. A spoločnosť prostredníctvom morálneho odsudzovania až trestnoprávneho stíhania „umelo“ zasahuje do prirodzeného chodu udalostí, ktoré sa vnímajú ako neželané vzorce ľudského správania. Vnímate tú súvislosť s tzv. prirodzeným vývojom jazyka, do ktorého sa nemá zasahovať? No fajn, potom nebojujme proti kriminalite, nebojujme proti chorobám, nakoľko sú to všetko zásahy do prirodzeného chodu života. Ako možno vidieť, takzvané nezasahovanie, či zasahovanie do prirodzeného vývinu jazyka je len otázkou postoja. Slovenskú jazykovú čistotu a Puristický slovník slovenského jazyka možno chápať ako lexikálnu obrodu našej materčiny. Vyznačuje sa poslovenčovaním, poslovančovaním a v prvom rade nám ide o ochranu našej rodnej reči pred jazykovým imperializmom akéhokoľvek druhu. Pokiaľ ide o praktické využitie slovníka a samotné vyhľadávanie cudzích slov, nie je nutné si preštudovať celý slovník. Stačí si zadať do Googla vami zvolené cudzie slovo a taktiež puristický slovník a poľahky zistíte ako sa vami zadaná jazyková výpožička dá vyjadriť rýdzou, čistou slovenčinou.
